Bolesť čelustného kĺbu – vieme ako s ňou zatočiť!

Čeľustný kĺb patrí k jedným z najvyťaženejších kĺbov ľudského tela, no i napriek tomu mu častokrát nevenujeme takú pozornosť akú by si zaslúžil. Podieľa sa na spracovaní potravy, zívaní, mimike tváre, priebehu reči i vyjadrovaní emócií. Ide o párový kĺb, ktorý na jednej kosti v dvoch kĺboch (na pravej i ľavej strane) súčasne vykonávajú rovnaký pohyb. Preto dysfunkcia jedného kĺbu sa súčasne negatívne prejaví i na druhej strane.

STRUČNÁ ANATÓMIA

Temporomandibulárny kĺb, ďalej len TMK, spája dolnú čeľusť s nepohyblivou spánkovou kosťou. Môžeme ho nahmatať najlepšie v priebehu pohybu a to tesne pred ušnicami -preto niektorí pacienti majú aj ušné príznaky a často počujú praskanie, pukanie a škrípanie v kĺbe. Je tvorený kĺbnou hlavicou ktorá sa nachádza na dolnej čeľusti a kĺbnou jamkou spánkovej kosti. Štrbina medzi hlavicou a jamkou je rozdelená kĺbovým diskom, ktorý umožňuje zložité pohyby v kĺbe, podieľa sa na prenose žuvacích síl a zároveň vyrovnáva povrchové nerovnosti v tvare kĺbnych povrchov.

Vo svojej zadnej časti je disk rozdelený na dve lamely medzi ktorými sa nachádza vankúšik. Tento slúži k stabilizácii disku a jeho výžive. Rad pohybov ako sú otváranie, zatváranie úst, pohyb sánky dopredu, dozadu a do strán nám umožňujú  žuvacie svaly ktorých pohyby sú riadené signálmi z hlavových nervov. Nervové vlákna prijímajú signály zo svalov, TMK kĺbov a ostatných štruktúr zapojených do pohybu sánky a následne tieto signály prenášajú do mozgu. Tu sa vyhodnotia a umožnia regulovať smer, rozsah pohybu, silu zhryzu, či pociťovať bolesť. Porucha na ktorejkoľvek úrovni tohto zložitého systému kostných štruktúr, chrupaviek, kĺbov, väzov, svalov a nervov môže vyústiť do poruchy TMK.

PORUCHY TMK

Je výraz pre dlhý rad  ťažkostí, ktoré vznikajú vzájomným prepojením medzi zubami, žuvacím svalstvom, kĺbom, priľahlými štruktúrami a psychofyziologickým stavom pacienta.

Poruchy TMK sa rozdeľujú na tri základné skupiny:

• Poruchy sánky spojené s bolesťou- táto porucha môže byť spojené z bolesťou ktorá vyžaruje do okolitých oblastí – výborný efekt liečby rehabilitáciou a cvičením.
• Vnútro-kĺbne poruchy začínajúce klikaním, neskôr sa môžu prejaviť zablokovaním čeľuste a limintáciou v otvorení úst. Zanedbanie týchto problémov môže viesť  k degeneratívnym poruchám preto je vhodné začať s rehabilitáciou pre vyliečenie alebo stabilizovanie tohto stavu.
• Degeneratívne poruchy sánky – prichádzajú postupne,  najčastejšie sú spojené s osteoartrózou, prípadne artritídou, poúrazovým stavom či vrodenou vadou. Rehabilitáciou vieme dosiahnuť zmiernenie bolesti, zastavenie progresu poruchy, v poslednom prípade odporučiť na zákrok.

PRÍČINY VZNIKU

Na vzniku ochorenia TMK sa podieľa hneď niekoľko príčin, pričom sa môžu spolu navzájom prelínať. Sú nimi:

Anatomické faktory akými sú napr. poruchy zhryzu (napr. predkus), poškodenie chrupu chýbajúcimi zubami či nevhodnými protetickými náhradami.  Tieto negatívne faktory majú za následok nesprávnu polohu sánky a zvýšené namáhanie svalov v tejto oblasti, čo vedie k svalovým spazmom prejavujúcim sa bolesťou, zvýšenému tlaku pôsobiaceho na TMK a nadmernému jednostrannému zaťaženiu ktoré častom môže viesť i  k degeneratívnym zmenám v tejto oblasti.

Traumatické faktory môžu byť mikrotraumatické- to sú napr. škrípanie a zatínanie zubov a potom maktrotraumatické vznikajúce silným úderom či prudkým nákusom. Najčastejšou príčinou sú však psychosociálne faktory. Patrí sem hlavne frustrácia, depresia, stres a neschopnosť adaptácie na neho. Stres má za následok zvýšenie svalového tonusu, silné vypätie vedie k silnému zovretiu úst a iným parafunkčným aktivitám ako je obhrýzanie nechtov, zatínanie či škrípanie zubov. Toto všetko môže viesť k vzniku bolestivých spazmov či dokonca i mikrotraumám v oblasti TMK.

Medzi patofyziologické faktory rozvoja porúch TMK radíme systémové ochorenia ako je reumatoidná artritída a rôzne neurologické ochorenia. Liečba by sa teda nemala zameriavať len na odstránenie dysfunkcie ale tiež na odstránenie faktorov ktoré ju spôsobili.

PRÍZNAKY

Je široká škála možných príznakov ktoré súvisia s ochorením TMK. Medzi najčastejšie príznaky pre ktoré ľudia vyhľadajú pomoc patria:

• zvukové fenomény- ako praskanie, škrípanie či pukanie v TMK
• bolesť- v oblasti sánky, žuvacích svalov, hlavy, tváre,  krku, či bolestivosť na dotyk v oblasti TMK
• poruchy prehĺtania, tinitus- pískanie v ušiach, závraty, škrípanie zubami, zatínanie zubov
• obmedzený rozsah pohybu v čeľustnom kĺbe siahajúci od mierneho stuhnutia až po úplnú neschopnosť otvoriť ústa

DIAGNOSTIKA A MOŽNOSTI LIEČBY

I napriek  stále sa vyvíjajúcim zobrazovacím metódam (RTG, MR, artroskopia) klasické vyšetrenie ostáva základom. Spolupráca odborníkov z viacerých medicínskych odborov je nevyhnutá a prispieva ku správnej diagnostike porúch TMK.

Pacient vzhľadom od ťažkosti ktoré má, sa môže stretnúť napr. so stomatológom- ktorý posúdi prípadné poruchy zhryzu a možnosti jeho úpravy, lekárom ORL- ktorý dôkladne vyšetrí uši, krk a ústnu dutinu, reumatológ vylúči zápalové procesy, neurológ zasa neuralgie či poruchy inervácie. Správne edukovaný fyzioterapeut by mal byť určite jedným z týchto špecialistov, pretože štatisticky konzervatívna liečba  až u 50- 90% pacientov prispieva k zníženiu bolestivosti a zlepšeniu príznakov.

Pre zaujímavosť až 40% pacientov vykazuje spontánne odznenie príznakov a len 5-10% pacientov potrebuje liečbu invazívnu-  liečba kortikosteroidmi, obstrekmi, artrocentézu a v poslednom rade až úplnú výmenu kĺbu.

REHABILITÁCIA PRI PORUCHÁCH TMK

Základom každej dobrej rehabilitácie je kvalitné vyšetrenie, preto si ako prvú odoberáme podrobnú anamnézu. Tá je dôležitá z hľadiska komplexnej diagnostiky a umožní nám vypracovať si  rehabilitačný postup ktorý je u každého pacienta individuálny. Pýtame sa na vznik problémov, dĺžku ich trvania a kedy sa zhoršujú. Ak je prítomné praskanie zisťujeme ako dlho trvá, v ktorej fáze pohybu a či je bolestivé. Otázok je omnoho viac a výsledok si zaznamenávame do podrobného  dotazníka. Potom nasleduje vyšetrenie v stoji.

Všímame si spôsob držania tela, prípadnú asymetriu či predsunuté držanie hlavy ktoré je spojené s vyšším napätím svalov kývača hlavy a zvýšenou citlivosťou krčných svalov. Tie môžu vystreľovať bolesť do oblasti TMK a tváre. Preto je nevyhnutnou súčasťou vyšetrenie krčnej chrbtice, aby sme mohli vylúčiť, či nie je problém TMK spojený s touto oblasťou.

Ďalej si dôkladne prehmatáme čeľustný kĺby najskôr v kľude, následne pri otváraní úst. Sledujeme symetriu a plynulosť pohybu, vyhodnocujeme rozsah otvorenia úst a zvukové fenomény. Dotykom si vyhodnotím stav mäkkých tkanív nie len v oblasti hlavy, tváre a sánky ale i oblasti krčnej chrbtice. Na základe týchto informácií zvolíme vhodnú terapiu.

Liečebný program sa vždy odvíja od konkrétneho zamerania a obsahuje kombináciu relaxačných, posilňujúcich či remodelačných cvikov. Cieľom prevádzaných cvikov je predovšetkým posilnenie oslabených svalov, relaxácie svalov v napätí, eliminácie nevhodných pohybových návykov a nastavení režimových opatrení.

AUTOTERAPIA pri pocite napätia v oblasti TMK

• aplikácia tepla- ktorá je prospešná pri stuhnutom svalstve. Nie je vhodná pri akútnych zápaloch kĺbu- vtedy volíme liečbu chladom.
• Automasáž žuvacích svalov- lakte sú opreté o stôl, palcami masírujte žuvacie svaly. Ak v mieste nájdete bolestivý bod, môžete na neho na 30s. zatlačiť
• Automasáž m. temporalis- je sval ktorý udržuje ústa zatvorené, čiže v bdelom stave je v neustálej aktivite. Lakte si oprite o stôl, prstami zatlačte na oblasť spánkovej kosti a krúživými pohybmi masírujte.
• Relaxácia čelustného kĺbu- lakte oprite o stôl a hlavu do dlaní. Ústa sú mierne pootvorené, snažte sa o maximálne uvoľnenie čeľuste a žuvacích svalov, dýchajte pokojne a uvoľnene

REŽIMOVÉ OPATRENIA

• obmedzenie parafunkcií ktoré môžu brániť spontánnemu uzdraveniu
• vyhýbanie sa tvrdým jedlám, veľkým sústam, nadmernému žutiu žuvačiek a obhrýzaniu nechtov
• obmedzenie pohybu sánky- široké zívanie(hlavne pri hypermobilite), spievanie, hra na hudobné nástroje, držanie predmetov pod bradou- husle, mobil
• nepodopierať si bradu rukami, správne držanie tela- obmedzenie predsunu hlavy, nastavenie pracovného prostredia
• v prípade potreby zhotovenie nákusnej dlahy-v prípade bruxizmu (nadmernému škrípaniu zubov) terapia nesmie prekročiť dobu 6 mesiacov

Nesmierne dôležitou zložkou je i psychické naladenie pacienta a práca so stresom. Dnešná uponáhľaná doba je spojená s väčšou stresovou záťažou, mnohé životné situácie nevieme ,,prekúsnuť“ a ,,škrípeme“ nad nimi zubami.