Menu
Skleróza multiplex (SM) alebo po slovensky roztrúsená skleróza je chronické autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému (CNS) s veľmi pestrou škálou klinických príznakov. Toto zápalové ochorenie napáda CNS, teda mozog, miechu a obaly očných nervov. Dochádza k chybnému „rozpoznávaniu“ vlastných antigénov (cudzorodých látok vyvolávajúcich imunitnú odpoveď) CNS ako cudzích a následne prebehne rozvoj patologických zápalových reakcií. Jednoduchšie povedané hlavnou príčinou ťažkostí je napádanie vlastných nervových buniek, respektíve ich obalu imunitným systémom.
Cieľovými antigénmi pre tento autoimunitný útok sú antigény myelínovej pošvy, ktorá obaľuje nervové vlákna CNS. Myelín zabezpečuje ochranu nervových vlákien, pomoc pri šírení elektrických vzruchov a riadenie funkcií celého nervového systému. Zápalové reakcie
prebiehajú v zápalových ložiskách, kde dochádza k poškodeniu až zničeniu myelínu. Bez neho dochádza k výraznému spomaleniu vedenia vzruchov v nervovom tkanive, k postupnému odumieraniu až k zničeniu celého axónu (výbežok nervovej bunky) až k zániku celého neurónu (nervovej bunky).
Príznaky SM
SM môže spôsobovať mnoho rôznych príznakov a neexistuje žiadny typický vzor, ktorý by platil pre každého. Skorý príznak u jednej osoby sa u inej osoby nemusí nikdy prejaviť. Príznaky sú rôzne, podľa častí nervového tkaniva, v ktorých sa poruchy vyskytujú. Atak (dôkaz zápalovej aktivity SM) je stanovený ako novovzniknutý príznak alebo výrazné zhoršenie už existujúcich príznakov v trvaní viac ako 24 hodín. Vznik neurologických príznakov si často zamieňame s obyčajnou únavou, prepracovanosťou či unavenými očami. Únava a zrakové poruchy patria medzi najčastejšie prvé príznaky spojené so SM. Vznikajú kvôli napadnutiu obalu zrakového nervu (výpadok v zornom poli, dvojité videnie, rozostrené videnie a iné). Poruchy motoriky môžu byť ďalším príznakom SM, prejavujú sa ako centrálne parézy (ochrnutie) s prítomným patologickým reflexom, znižovaním svalovej sily a nárastom spasticity (zvýšenie svalového napätia). Ťažkosti s rovnováhou, poruchy artikulácie, poruchy močenia či sexuálnych funkcií, poruchy citlivosti tváre a končatín (necitlivosť až extrémna bolesť), psychické poruchy a poruchy spánku, môžu byť definované ako príznaky SM.
Podľa niektorých štúdií sa predpokladá, že genetické faktory zohrávajú úlohu v priebehu ochorenia a v liečebnej odpovedi. Nerozprávame však o priamej dedičnosti, ale o predispozícii k vzniku ochorenia. K najdôležitejším vonkajším faktorom radíme infekcie, ktoré môžu spôsobiť objavovanie prvých príznakov aj ataky ochorenia. Ďalším faktormi je stres, chronický stres, vplyv vitamínu D a jeho nedostatok. Pomocou slnečného žiarenia sa vitamín D tvorí v koži. Pri nedostatku je dôležité ho prijímať v strave, pretože má pozitívny vplyv na CNS.
Priebeh ochorenia
Veľká variabilita až nevyspytateľnosť prejavov SM spočíva v tom, že neexistuje štandardný priebeh ochorenia. Príznaky sú odlišné vzhľadom na časť nervovej sústavy, ktorá
je aktuálne zasiahnutá.
Poznáme dva priebehy ochorenia:
4 základné formy ochorenia:
1. Relapsujúco-remitujúca forma (RRSM) – najčastejšia; typické je striedanie akútneho
relapsu (ataku – postihnutie zraku, slabosť končatín, závraty atď.) s rôzne dlhým obdobím remisie (stabilný stav ochorenia);
2. Sekundárne-progresívna forma (SPSM) – nadväzuje na relaps-remitujúci priebeh; zmenšuje sa zápalová aktivita a prevládajú degeneratívne procesy v CNS; typické je vymiznutie ataku a nárast neurologického deficitu;
3. Primárne progresívna forma (PPSM) – bez atakov, zhoršená hybnosť najmä dolných končatín; od začiatku ochorenia pozvoľné zhoršovanie neurologických ťažkostí;
4. Progresívne relapsujúca forma (PRSM) – zriedkavá, najhoršie liečiteľná, od začiatkucprogresívna, po atakoch nedochádza k žiadnemu zlepšeniu a každý relaps zanechá trvalé následky.
Liečba SM
Pri pacientoch s SM terapiu vytvára spojenie farmakologickej, symptomatickej a rehabilitačnej liečby. Príznaky SM vedú k celkovému zníženiu kvality života, a preto je liečba potrebná bez ohľadu na štádium ochorenia. Ako fyzioterapeuti sa zameriavame práve na rehabilitačnú liečbu. Rehabilitáciou chceme u pacientov so SM zvýšiť funkčnú nezávislosť, zlepšiť kvalitu života a našu stratégiu využívame aj na prevenciu komplikácií. Cieľom je zachovať optimálnu úroveň funkcií na dosiahnutie najvyššej úrovne nezávislosti napriek obmedzeniam, ktoré SM spôsobuje.
Cieľom fyzioterapie je uľahčiť a zdokonaliť vykonávanie bežných denných činností, zaistiť mobilitu, sebestačnosť, komunikáciu, integráciu do spoločnosti a osvojenie si nových schopností potrebných k aktivácii pacienta. Dôležité je stanoviť konkrétnemu pacientovi jeho individuálny rehabilitačný cieľ, ktorý sa dynamicky mení vplyvom priebehu a vývoja ochorenia.
Kinezioterapia alebo pohybová liečba sa odlišuje od klinického stavu a štádia ochorenia a začíname s ňou čo najskôr. Ako fyzioterapeuti musíme dbať na väčšiu únavu
pacienta, preto necvičíme až do únavy, dbáme na dostatočný odpočinok a prestávky medzi cvičebnými jednotkami. Akútne štádium SM = vzplanutie ochorenia (ataku). V tomto štádiu pacienta nezaťažujeme. Podľa potreby pacienta polohujeme, cvičíme ľahké aktívne pohyby prípadne pasívne pohyby, pridávame aj relaxačné a dýchacie cvičenia. Snažíme sa docieliť zlepšenie celkového stavu pacienta, čo vedie k lepšej fyzickej kondícii aby sme mohli postupne zvyšovať náročnosť pohybovej liečby. Subakútne štádium je obdobie po skončení ataku, ktoré prechádza do remisie. Kinezioterapiu v tomto štádiu robíme podľa vyskytujúcich sa príznakov po odznení akútneho štádia, ktoré sú rôzne u každého pacienta.
Pozitívny vplyv na kvalitu života pacientov so SM, psychickú kondíciu, kardiovaskulárne zdatnosti, únavu a spánok má vhodne indikovaná, pravidelná, kontrolovaná pohybová
aktivita aeróbneho charakteru tzv. aeróbny (vytrvalostný) tréning. Každý aeróbny tréning by sme mali začať prípravnou fázou (5-10 minút) = rozcvičkou, vhodnou ako príprava na zvyšovanie záťaže. Dôjde tu k aktivácii svalového systému a k natiahnutiu svalov, čo je v tejto fáze dôležité. Vlastný aeróbny tréning je druhá nadväzujúca fáza, kedy odporúčame aktivity vytrvalostného charakteru (beh, jazda na bicykli, plávanie, rotoped, veslársky trenažér). Dĺžka tréningu sa vykonáva podľa tolerancie pacienta na záťaž, odporúča sa začať na 5-10 minútach a postupne podľa tolerancie pacienta predlžovať časový interval až na 20-30 minút. Poslednou fázou je strečing.
Aeróbny tréning je vhodné kombinovať aj s anaeróbnym tréningom. Aeróbny tréning zlepšuje kardiovaskulárnu kondíciu, svalovú silu a znižuje únavu. Anaeróbny tréning
zväčšuje objem svalových vlákien a z dlhodobého hľadiska zlepšuje svalovú silu a mobilitu pacienta. Napríklad vhodný je kruhový tréning, ktorý kombinuje prvky oboch tréningov
avšak s prihliadnutím na pocit únavy pacienta. Ak dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta je nevyhnutné tréning prerušiť. Medzi ďalšiu možnosť rehabilitácie spadajú metódy neurorehabilitácie – terapie na neurofyziologickom podklade. Výhodou tejto terapie je pokus o cielený zásah do riadenia motoriky na úrovni CNS a stimulácii adaptačných funkcií centrálnych štruktúr. Medzi neurofyziologické koncepty a metodiky radíme:
Na Slovensku trpí týmto ochorením viac ako 8-tisíc osôb. Odhaduje sa, že na celom svete trpí SM 2,1 – 2,2 milióna ľudí a toto ochorenie je približne dvakrát až trikrát
častejšie u žien ako u mužov. Najčastejšie postihuje ľudí vo veku 20 až 40 rokov. Vyskytuje sa však aj u mladých dospelých medzi 18 až 30 rokom života. Napriek tomu
nie je výnimkou rozvoj tohto ochorenia u detí a adolescentov do 18 rokov alebo u starších dospelých po 50. roku života.
Medzinárodný deň SM si pripomíname každoročne poslednú májovú stredu. Tento rok to bude 29.5.2024.
Bc. Ivana Ružbarská
Fyzioterapeutka
